Petra Červenková

Sme svedkami situácií, že médiá mnohokrát podávajú informácia sčasti „skreslené“, aby oslovili čo najväčší počet svojich potenciálnych klientov. Každodenne, či si to uvedomujeme alebo nie, stretávame sa so situáciou, že média malou „kozmetickou úpravou“ vplývajú na svoju predajnosť, samozrejme v jej prospech.Vyznať sa v logike mediálneho sveta by malo patriť k elementárnej vzdelanosti človeka žijúceho v 21. storočí. Je nevyhnutné vyselektovať objektívnu informáciu od informácií skreslených, ktoré nám mnoho médií podsúva. Ľudia, ktorí len pasívne prijímajú informácie sú ľahkou „korisťou“ médií, sú nimi ľahko ovplyvniteľní. Prostredníctvom médií sa neposkytujú len skreslené, či upravené informácie, no mnohokrát sa manipulácia deje cez reklamu. Tá sa nám snaží predať výrobky či služby, ktoré nepotrebujeme, sú pre nás zbytočné. Položme si rečnícku otázku: „Nekúpili sme už viacerí z nás výrobok, ktorý sme potrebovali len minimálne, resp. vôbec len vďaka tomu, že bola zdôraznená jeho výhodná cena?“ Dobrý produkt reklamu nepotrebuje, predá sa aj sám, o jeho kvalitách či dobrej ceny sa zákazníci dozvedia prostredníctvom svojich známych, rôznych recenzií na internete a pod. Skresľovanie informácií podávaných masovokomunikačnými médiami sa mnohokrát, čo je smutné“ týka aj správ podávaných z oblastí, ktoré sú zmietané vojnovými konfliktami. Prijímateľ informácií sa dozvedá, koľko bolo eliminovaných nepriateľských vojakov, aké ekonomické, politické pokroky sa dosahujú v krajine zmietanej vojnou, koľko padlo „dobrých“ vojakov na strane Aliancie, no o utrpení bežného civilného obyvateľstva, ktoré je vystavené dennodenne hrôzam vojny sa dozvedáme len zriedkavo, občas. V oblasti financií, či politiky sme zas svedkami slovných spojení, medzi ktoré patria napríklad, ekonomický analytik sa vyjadril, politický expert povedal. Príliš časté a populárne je v súčasnej dobe používať rozhovory, či skôr komentárov ekonomických analytikov a expertov na politiku. Avšak ide o to, že jeden subjektívny názor človeka je použitý a predkladaný značnému počtu televíznych divákov a čitateľom dennej tlače ako univerzálna pravda. Tu nespomínam renomovaných politológov, či ekonómov a ostatných odborníkov z tej ktorej oblasti, ktorí sú schopní vyjadriť sa objektívne, avšak o „analytikoch“ súkromných bánk o ktorých kvalitách, odbornosti a nestrannosti počulo len veľmi málo ľudí. Je zarážajúce, že ak má niekto vysokú školu ekonomického zamerania, pracuje niekde v banke a už je dávaný do pozície radcu národa. Pritom tento človek (komentátor, analytik), môže byť vnútorne naklonený k jednej strane vlády a tým pádom o jeho objektivite nemôže byť reč. Je všeobecne známy fakt, že média niekto ovláda a určuje ich smer tak, aby mal z nich samozrejme prospech, zisk. Nemožno povedať, že súkromné médiá sú apolitické, nie je tajomstvom, že preferujú tie ktoré politické subjekty. Známa je situácia z konca minulého storočia, keď majiteľ najsledovanejšej súkromnej televízie založil politickú stranu, ktorá sa za nemalej pomoci tejto televízie dostala do parlamentu a čo viac táto televízia mala značný vplyv aj na víťaza prezidentských volieb v roku 1999. Čo je horšie, podobná situácia je aj vo verejnoprávnej televízií, do ktorej „investujeme“ vo forme každomesačného poplatku (koncesionársky poplatok) všetci, bez ohľadu na to, či vlastníme televízny prijímač. Presne tak koncesionársky poplatok platia všetky fyzické osoby, alebo firmy, ktoré sú odberateľom elektrickej energie. A práve vo verejnoprávnej televízii najvyššie posty zastávajú osoby, ktoré sú nominované politickými stranami, resp. stranou, samozrejme vládnou. Každý má možnosť domyslieť si, ako so svojou funkciou dané osoby „nakladajú“, v prospech koho ju využívajú, či zneužívajú. Je evidentné a do oči bijúce, že média ovplyvňujú verejnú mienku vo všetkých oblastiach, nie zriedka aj v oblasti zákonov, investovania, kupovania produktov alebo vojnových konfliktov. Médiám stačí mnohokrát jednoduchá vec a to správnou rétorikou presvedčiť masu ľudí a tí potom majú podobný názor, aký je prezentovaný prostredníctvom  médií. Presne takéto je súčasné smerovanie médií. Je badateľná tendencia, že nastávajú prípady, keď stále silnie moc mediálnych domov, veľké spoločnosti skupujú menšie média a zlučujú ich pod jedného majiteľa.